Veľký frajer-12. kapitola
31. 12. 2011- sobota
Posledný deň v tomto roku. Konečne!
Keď tak hodnotím, tento rok bol celkom fajn.
V januári sa nedialo nič nezvyčajné. Je to len obyčajný zimný mesiac.
Vo februári som dostal zápal pľúc a myslel som si, že to neprežijem, ale potom som si spomenul, že žijeme v 21. storočí a že zápal pľúc je liečiteľná choroba.
V marci som sa tešil, že nechodíme poriadne do školy kvôli maturitám. Bol som riadne škodoradostný a tento rok ma to neminie.
V apríli nám Milka predstavila Sebastiána a následne nám oznámila, že sa budú brať. Bol to dosť veľký šok. Ale chlapec bol sympatický celej rodine, tak sme ho rýchlo prijali.
V máji sa Milka vydala za Sebastiána, boli sme na svadbe v Barcelone. Bola prča.
V júni som si dal predsavzatie, že prestanem fajčiť.
V júli som začal fajčiť.
V auguste som bol na jazykovom pobyte na Malte. Preto som teraz taký frajer z angličtiny.
V septembri mi začal posledný rok na strednej. Nenormálne som sa tešil.
V októbri moje tešenie pominulo, keď nám na nástenky vylepili termíny maturít.
V novembri som si užíval a chlácholil sa tým, že sú maturity ešte ďaleko.
V decembri som sa prebudil do krutej reality, uvedomil som si, že neviem matiku a tak som začal chodiť na doučovanie k Laure a mal som stužkovú.
Ale Silvester sa mi poriadne dosral.
„Tak čo Marko? Plán na večer?“ zavolal som môjmu sparing partnerovi na záťahy tyou Silvester a pod.
„Je to na hovno. Mama mi našla fľaše, čo som chcel brať so sebou.“ Povedal skleslo Marko. Marko pod papučou nielen u Romanky, svojej priateľky ale aj pod papučou vlastnej mamy. Nemyslite si, že ja svoju mamu nerešpektujem, ale viem si dávať pozor, aby nevidela to, čo nemá vidieť.
„A to pre nás znamená, čo?“ dúfal som, že to naše plány nenaruší.
„Znamená to toľko, že ja za trest budem doma pozerať trápny program Markízy.“ Povedal a v pozadí som počul ako do niečoho kopol. Dúfam, že to nebolo nič živé. Som totiž ľudomil a zveromil... či ako sa volá človek, ktorý má rád zvieratá.
„To si zedol. Zavolám Robovi, ako to vyzerá s ním.“ Povedal som mu a rozlúčil sa s ním.
„Čau, starý. Čo bude večer?“ spýtal som sa ho rovno na podstatu veci.
„Starký môj, ja nemôžem. Rodičia mi dnes ráno oznámili, že ideme do Tatier. Už sme aj na ceste. Debili...“ zaklial.
„To fakt?! Ani Marko nemôže ani ty... Čo bude so mnou?“ začal som sa cítiť zúfalo. S kým mám ísť zapiť starý rok ak s nie s týmito dvoma capmi?!
„Netuším. Veď ty sa nejako vynájdeš...“ povedal mi a potom zložil.
Sklesnuto som prišiel do obývačky, kde Mia pozerala, samozrejme, Špionky. Sadol som si k nej.
„A ty čo si taký sklesnutý?“ prisadla si aj Milka a v ruke držala tanierik plný vianočných koláčikov. Zrejme zase prišli na ňu tie tehotenské chute.
„Neviem, kam mám ísť večer.“ Povedal som a niekde vnútri som dúfam, že príde s nejakým nápadom.
„Poď sa nami večer von. Idem so Sebim do jedného baru. Že vraj tam má byť fakn silvestrovská zábava.“ Navrhla mi. Mal som z toho zmiešané pocity. Cítil by som sa pri nich ako piate kolose na voze.
„Kam idete?“ zaujímal som sa.
„Do Instantu.“ Instant bolo fajn miesto. Vždy tam boli tematické večery. Chodieval som tam rád. Ale v poslednom čase som tam nebol.
„Fakt? To je fajn miesto.“ Zhodnotil som.
„Tak poď s nami. Bude sranda.“ Huckala ma sestra.
„A aká téma je na večer?“ spýtal som sa a dúfal som, že to nebude nejaká blbosť.
„Štyridsiate roky. Podľa mňa tam bude nejaký kabaret alebo také dačo.“ No, to ma moc nepotešilo.
Naposledy som tam bol asi v apríli a bol tam taký super tematický večer. Téma bola, že Wild Party. Bolo to fakt super. Zo stropu viseli divé zajace, všade po stenách boli namaľované alebo skôr nalepené divoké zvieratá. Vyzeralo to tam ako v safari, či v džungli. Bolo to super.
Ale kabaret?! Predsa len nie som stará žena, ktorá fajčí dlhé cigarety a má krikľavým rúžom namaľované pery...
„Ou...“ Takto znela moja reakcia.
„Čo je? Počula som, že to bude super. Poď!“ presviedčala ma Milka... až som nakoniec podľahol.
„Okej. Tak fajn. Kedy tam idete?“ spýtal som sa.
„Okolo deviatej. Bude tam vraj nejaký program. Máme aj stôl objednaný. Sebi sa poteší, že ideš s nami.“ Tešila sa zjavne aj Milka.
„Hej...“ vydýchol som.
„Ale potom sa tam obleč elegantne. Dobre?“ to som mohol tušiť...
„No ideme už?“ stepoval som pred vchodom o pol desiatej. O Španieloch sa hovorí, že majú stále čas a nikdy sa nikam neponáhľajú. Bol to, bohužiaľ, aj Sebastiánov prípad.
„Yo llego!“ zakričal mi, že už ide. No aj tak som si na neho počkal ešte desať munút.
„I´m sorry. I couldn´t find my tie.“ Ospravedlnil sa, že si nemohol nájsť kravatu. No jasné...
„Wau! Je to tu krásne.“ Skonštatovala Milka, keď sme vstúpili do Instantu.
„Very nice.“ Zareagoval podobne aj Sebi.
„Yeah.“ Odfrkol som si. Bolo to tam skutočne vyzdobené ako v kabarete. Po stenách samá červená a samé červené závesy všade. Začal som sa cítiť nepríjemne.
„Načo som sem liezol?!“ zavzdychal som, keď sme sa predierali davom ľudí a Milka nás viedla k nášmu, vraj rezervovanému, stolu.
„Here we are.“ Potešila sa, keď došla k stolu s tabuľkou Reservé. Schytila tabuľku a švihla ju pod stôl. Zrejme ten stôl predsa len nebol rezervovaný. Sebi aj ja sme sa na nej poriadne zasmiali. Našťastie si ju nikto nevšimol. Bol to skutočne dobre umiestnený stôl. Tesne pri pódiu. Veril som, že aspoň program bude stáť za to.
„Haló! Prečo ma tu každý ignoruje?!“ kričala po čašníkoch Milka. Snažila sa objednať si, ale neúspešne.
„I´ll bring you something. What do you want?“ vzchopil sa konečne Sebi.
„Oh honey...“ zaplesla Milka nad tým, akého gentlemana si zobrala za muža.
„I want Sprite.“ Povedala už normálnym tónom.
„Henessy.“ Povedal som.
„Ty ideš piť?“ pozrela na mňa Milka. Veľmi dobre vedela, že pijem a fajčím a všetko, čo patrí k mladíckemu imidžu. Nechápem, prečo hrala prekvapenú.
„Nie. Budem to jesť.“ Odvetil som jej ironicky a z vrecka vytiahol krabičku cigariet.
„Snáď nechceš fajčiť tu.“ Vzbúrila sa.
„Lebo?“ pozrel som na ňu so zdvihnutým obočím.
„No po prvé, lebo v prítomnosti tehotných žien by sa fajčiť nemalo a po druhé, že toto je nefajčiarska miestnosť.“ Poučovala ma s ukazovákom vztýčeným na tabuľku: „Don´t smoke!“
„Fajn.“ Vyskočil som na nohy a pobral sa fajčiť pred bar. Toto bude skurvene skazený večer, pomyslel som si.
Pred barom čakalo plno ľudí, aby sa mohli dosť dnu. Zopár sa ich prešvihlo zadným vchodom. Boli proste šikovní. Oprel som sa o malý múrik pred barom a len tak som sledoval okoloidúcich ľudí. 50% z nich už bolo pod vplyvom omamnej látky menom alkohol. Len som sa nad tým pousmial a čakal, kedy budem v podobnom stave.
Zrazu okolo mňa prešlo dievča s kapucňou na hlave. Zazrel som jej tvár len matne, ale bola mi známa. Podobala sa na Lauru. Ale čo by tu Laura robila.?! Potom to dievča vošlo zadným vchodom. To Laura nemohla byť...
Dofajčil som a rozhodol som sa vrátiť sa na svoje V.I.P. miesto.
„Poď už sem! Vraj teraz budú nasledovať tanečnice z Moulin Rouge.“ Hovorila nadšene Milka. Ja som len prevrátil očami. Ona tomu vážne uverila, že sú z Moulin Rouge. Myslím, že jej tehotenstvo výrazne ovplyvnili aj IQ. Patrí totiž medzi inteligentnejšiu časť populácie, ale posledné mesiace sa tak vôbec nesprávala.
„She is so excited.“ Pošepol mi Sebi, ktorý so mnou súhlasil.
Na parkete sa zjavilo päť tanečníc v krvavo červených šatách s krátkou sukničkou plnú pier. Na hlave mali masky. Vyzerali celkom sexy. O chvíľu sa na pódiu zjavila aj šiesta tanečnica. Mala však na sebe čierny tajomný plášť. Paradoxne bola z nich najviac sexy. Tancovali jednoduchú choreografiu a o chvíľu tanečnica, ktorá sa medzi ostatné pridala ako posledná začala spievať. Spievala Lady Marmelade od Christiny Aguilery a tých ostatných, čo robili krovie v tej pesničke.
Speváčka mala úžasný hlas. Úplne sa tej pesničke odovzdala a vyvrcholenie bolo, keď zo seba strhla ten plášť. Len sa potvrdilo to, že bola z nich najkrajšia. Asi som sa do nej zaľúbil.
Po vystúpení sa poklonili a odcupitali z pódia.
Bol som už trošku pod parou, tak som sa postavil, že pôjdem za tou speváčkou. Vošiel som do zákulisia a všetky ženy, ktoré tam boli a pripravovali sa na svoje vystúpenie začali jačať ako zmyslov zbavené. Niektoré ma svojimi maskami švacli aj po hlave. Bolo mi to jedno. Chcel som len nájsť tú tajomnú speváčku. Zrazu som uvidel pár tých očí, ktoré na mňa hľadeli z pódia. Patrili tej speváčke. Len čo ma zbadala, začala predo mnou utekať. Nerozumel som tomu. Rozbehol som sa za ňou. Vybehla zo zákulisia. Strácala sa mi v dave ľudí, ale miestami som zočil jej červený oblek. Vbehla to slepej chodby. Zrejme to tu veľmi ešte nepoznala. Bola zahnaná do kúta. Prišiel som k nej.
„Prečo predo mnou utekáš?“ spýtal som sa jej. A ona mi stále uhýbala pohľadom.
„Počuješ ma?“ chytil som ju za plecia a snažil som sa ju prinútiť, aby pozrela na mňa. Ona len odvrátila pohľad a snažila sa vymaniť z môjho zovretia.
„Daj mi pokoj.“ Ozvala sa a ledva som ju počul v tom kriku a chaose, ktorý vládol v Instante.
„Prečo? Čo som ti spravil, že sa takto ku mne správaš?“ cítil som sa ublížene. Nebol som zvyknutý na to, že ma ženy odmietajú. Ona ma silno odsotila a rozbehla sa preč. Znova sa začala naháňačka. Behala medzi ľuďmi, ale ja som bol šikovnejší a chytil som ju pevno za ruku. Vôbec netuším, čo som v tú chvíľu od nej očakával, že spraví, ale rozhodne som neočakával jej reakciu. Chytila ma za hlavu a pobozkala ma. Bol to pre mňa poriadny šok. Ja som si ju pritiahol k sebe a začal ju intenzívne bozkávať. Bolo to super. Snažil som sa jej dať masku dole z očí, ale keď zbadala, že sa o to pokúšam ušla mi. Nadobro. Nemalo zmysel ju znova naháňať. Kto mohla byť tá tajomná speváčka? Bol to len výplod mojej opitej fantázie alebo to bola skutočnosť?
Na nový rok sme si pripili, ale domov z Instantu sme išli už okolo jednej, lebo Milka bola veľmi unavená. Ani sa mi nežiadalo tam zostávať dlhšie. Celú noc som si lámal hlavu, kto mohla byť tá speváčka. Snáď sa to raz dozviem.
No a teraz to sľubované prekvapenie. Pripravila som si pre vás malú koncoročnú súťaž. Bude spočívať z niekoľkých otázok ohľadom mojej knihy. Kto mi ako prvý správne odpovie na všetky otázky, bude môcť ovplyvniť moju knihu. Bude môcť vybrať MENO pre sestru Laury, ktorá výrazne ovplyvní dej knihy.
- Aké má priezvisko Max?
- Aká je profesia Maxovej mamy?
- Odkiaľ pochádza Milkin muž Sebastián?
- Ako sa volá Laurin brat?
- Ako sa volá názov piesne, ktorú spievala Laura v lese na dozvukoch?
To je všetko. Na piatej otázke treba trošku hlbšie pouvažovať, ale nie je to ťažké. Správne odpovede posielajte na môj mail: Milka1995@azet.sk najneskôr do 7. januára. Vyhodnotenie sa dozviete s novou kapitolou.