Veľký frajer-7. kapitola
13. 12. 2011- utorok
No! Naši drahí učitelia v škole už prestali brať ohľad na to, že sme mali stužkovú a začal sa poriadny teror. Nečakal som, že nás to bude ospravedlňovať navždy, ale dúfal som, že minimálne do Vianoc to potrvá. Normálne začali skúšať a všetko a ja neviem, či sa na to mám vysrať alebo sa učiť, aby mama s Milkou neboli ako šialené a nechceli ma poslať do vyhnanstva na Sibír.
Milku mám fakt rád, ale je tu jedna obrovská nevýhoda, že aj so Sebim bývajú s nami. Je to akoby som mal dve mamy. No fakt! Skôr tri. Milka je teraz ako za dve. Viac mi píli uši ako mama. Ja viem, že je to milujúca sestra a všetko okolo toho, ale niekedy mi poriadne lezie na nervy. Potom si spomeniem, že je tehotná a že asi má hormóny pomiešané a zmetené, ale nech sa už upokojí!
„Chce ísť niekto odpovedať?“ spýtala sa veľavýznamne Jana. Učila nás dejepis. Naozaj nechápem, načo je mne v maturitnom ročníku predmet tak nepotrebný ako je dejepis! Vlastne potrebný mi nebol asi nikdy. Nikdy ma nezaujímalo, kto, kedy, kde, prečo a s kým viedol vojnu!
„No tak nikto?“ rozhliadla sa ešte raz po triede. „Decká nerobte mi to. Viete, že nikomu nechcem dať zlú známku. Prečo sa nemôžete vždy dohodnúť na jednej obeti, ktorá pôjde odpovedať?! Ostatné triedy to tak robia. To len vy ste takí zabrzdení?!“ dohovárala nám nie celkom štandardným učiteľským spôsobom.
My sme stále len mlčali a pozerali jeden na druhého. Nikto nechcel obdržať štvorku. Päťku Jana zo zásady nedávala.
„Fajn, tak teda idem hádzať kockami.“ Vytiahla odniekiaľ kocky a hodila nimi. Okej 14 mínus desať je štyri. Kto je štvorka?“ Štvorka som bol ja. „Ach nie! Max! A vieš vôbec niečo?“ pozrela na mňa s horko- kyslím úsmevom. Neunavoval som sa odpovedať, len som pokýval hlavou.
„Prečo sa, kurník šopa, nemôžete učiť?! Ja vás musím skúšať. Nemáte známky. Som fakt ústretová, ale skúšať musím. Tak poď, Max. Niečo snáď vypotíš.“ Tak som sa teda postavil. Ale zároveň sa postavila aj Laura.
„Idem ja!“ ozvala sa rázne. Jana na ňu vyvalila oči.
„To fakt?“ pozrela na ňu neveriacky.
„Áno.“ Povedala a už aj kráčala smerom k tabuli.
„No fajn, Max, dnes máš šťastný deň. Laura, tak nám povedz niečo o Franskej ríši.“ Jana úplne na mňa zabudla a začala sa venovať mojej záchrankyni.
„Založil ju Chlodovik prvý, z rodu Merovejovcov...“ ďalej som už prestal počúvať, lebo dejepis je niečo ako uspávanka...
„Počúvajte sem! V sobotu máme dozvuky. Mohli by sme sa dohodnúť, kto čo prinesie.“ Organizovala... No trikrát hádajte, kto. Áno, uhádli ste. Bola to Hana.
„Podľa mňa vyzbierajme peniaze a nech všetko kúpi jeden človek.“ Navrhla Gabika, jedna z mojich spolužiačok.
„No! Kto ti bude niesť 20 kilo chľastu sám?!“ zašomral pohotovo Robo.
„Ja donesiem víno.“ Povedal som. Zabudol som asi povedať o mojej rodine, že vlastníme vinohrady a že sa na nich dosť dobre darí hroznu.
„Okej. Zapísala som si to.“ Žmurkla po mne Hana. Dúfam, že keď bude opitá, nebude príliš nadržaná a že nevyštartuje po mne.
„Tak ja môžem kúpiť vodku a podobne.“ Ozval sa Marko, nech sa nedá zahanbiť.
„Ja donesiem nealko.“ Povedala Kika. Tú Hana úplne odignorovala.
Postupne sme si všetci niečo podelili. Ešteže niektorým napadlo, že aj jedlo treba doniesť.
Tak konečne nastal čas môjho futbalového tréningu. Tešil som sa hlavne na Maťa. Maťo je náš 26-ročný tréner, ktorý nám milerád rozpráva o svojich príhodách z podguráženého stavu. Jednoducho povedané, má veľmi zaujímavý život, keď je najebaný.
Keď som prichádzal, práve mal rozrozprávaný jeden príbeh: „... No tak sme potom s bratrancom skočili ku starkej a navštívili sme jej vínnu pivničku. Našli sme tam kopu vína. Jasné, že sme ho tam len tak nenechali. Chúďa víno! Ochutnali sme, zachutilo nám. Už v dobrej nálade sme sa vrátili späť na jarmok a koho som tam neuvidel. Stále tam Monča. To je tá moja bývalka, ktorá sa tak trochu skurvila. Bola raz aj tu na tréningu za mnou. Iste sa vám nenápadne votrela aj do šatne.“ No jo! Na Monču som si veľmi dobre pamätal. Dala mi svoje číslo do uteráku, keď som sa prezliekal. Raz som sa s ňou stretol. Musím uznať, že to bola fakt skúsená ženská, ale týmto to aj skončilo. O tomto, samozrejme, Maťo nevedel.
„No a tak sme na seba pozerali a ani jeden z nás nevedel, čo spraviť. Tak som k nej pristúpil a povedal jej: ,Za koľko fajčíš kokoty?´ a ona povedala: ,Pre teba to bude zadarmo.´ Tak som ju odtiahol do najbližšieho kríku a rozdal som si to s ňou. Taký sex som s ňou nezažil ani, keď ešte bola so mnou.“ Dokončil svoj príbeh. Toto bol jeden z tých slabších. Viac sa mi páčia príbehy, kde vystupuje jeho bratranec, tiež Maťo. To bývajú riadne zabíjačky.
„No ale teraz si dajte dve koléčka a začneme trénovať.“ Prikázal nám a my sme poslúchli.
Tréning nakoniec prebehol celkom dobre, len som bol ubitý ako pes. A to mala prísť ešte Laura.
Doma som si dal sprchu, aby som nesmrdel ako starý pes. Nieže by som chcel na ňu zapôsobiť, ale nerád smrdím aj pred menej vábnymi ženami. Obliekol som si čisté veci, pripravil zošit z matiky a kalkulačku a čakal na Lauru.
„Ahoj!“ pozdravila ma, keď som jej otvoril dvere. Vyzula si zasnežené čižmy a nasledovala ma do izby. Sadla si. Bez slova si vybrala svoje veci. Zdalo sa mi, že je celá v kŕči. Minule bola uvoľnenejšia.
„Si v pohode?“ spýtal som sa jej, keď som si sadol vedľa nej.
„Jasné.“ Odpovedala v skratke. Zdalo sa mi, že sa v duchu modliká, aby som sa ďalej na nič nepýtal.
„No... tak aj vyzeráš.“ Odfrkol som si. Uvedomil som si, že začínam byť zase príliš citlivý,
„Ešteže ty vypadáš dokonale.“ Podpichla ma. Už začínala byť opäť vo svojom živle.
„To máš pravdu.“ Pomykal som obočím.
„No dobre Narcis, tak čo sa ideme dnes učiť?“ spýtala sa ma a listovala pri tom v zošite. Málo krát mi pozerala priamo do očí.
„Postupnosti.“ Povedal som a nalistoval si to v zošite. Bohužiaľ, opäť viac miesta na strane zaberali kresby. Keď mňa to na hodine vôbec nezaujíma...
„No veď tam máš na všetko vzorec. Len musíš vedieť, kedy ktorý použiť.“ Povedala akoby to bolo najľahšie učivo na svete.
„Veď práve.“ Poznamenal som a počúval ju ďalej. Ale nie dlho.
„Ty a inak prečo si sa obetovala za mňa na dejepise?“ skočil som jej do reči.
„Aká obeta? Chcela som tam už konečne mať jednotku.“ Povedala.
„No tak si sa prečo neprihlásila, keď sa učiteľka pýtala, kto chce ísť odpovedať?“ spýtal som sa jej. Bolo to fakt zvláštne.
„Čože? Nieže by si sa tešil, že si nedostal ďalšiu zlú známku, namiesto toho tu riešiš, prečo som šla. Niekedy ti nerozumiem.“ Rozohnila sa.
„Čaute mládež!“ nakukla ku mne do izby Milka. Tá mi tu chýbala ku šťastiu.
„Ahoj.“ Pozdravila ju Laura.
„Ty si Karolova sestra, že?“ milo sa jej spýtala, ale ja by som ju najradšej bol vyhodil z izby. Z úcty k jej dieťaťu v bruchu som to neurobil.
„Áno.“ Prikývla. Keby bola Milka mladšia alebo Laura staršia, zrejme by boli najlepšie kamošky.
„Veľmi sa na neho podobáš.“ Povedala jej sestra.
„Áno, viem. Často mi to hovoria. Hlavne učitelia v škole ma k nemu prirovnávajú.“ Rozhovorila sa.
„To ti verím. Aj tuto Maxa so mnou dosť často porovnávajú, ako som počula.“ Zasmiala sa Milka.
„Hej... Ale nado mnou krútia hlavou, prečo som sa na teba nepodal. A Lauru chvália, že je múdra ako jej brat.“ Zašomral som poriadne nahlas.
„Mal si sa viac učiť.“ Povedala škodoradostne Laura. Akoby tvorili s Milkou jeden tým. Som v riti...
„Hej... Milka, ak dovolíš, radi by sme sa učili.“ Nápadne nenápadným spôsobom som ju vyhodil z izby a tak sme mohli pokračovať v štúdiu.
„Pekne ste sa proti mne spikli.“ Povedal som Laure, keď bola Milka preč. Tá sa na tom len zasmiala a ďalej sme sa venovali matike.
„Ty, a na dozvuky sa chytáš?“ spýtal som sa jej, keď som ju vyprevádzal k dverám.
„No, veď každý ide.“ Povedala mi ako samozrejmosť.
„A si si istá, že to bude akcia pre teba?“ pochybovačne som sa jej spýtal. Predsa len... Laura podľa mňa nie je ten typ na ožieračské párty.
„Nie som si istá, ale pôjdem tam.“ Došli sme ku dverám a tak sme sa rozlúčili. A už aj cupitala smerom k svojmu domu. Keď tak rozmýšľam... ani neviem, kde presne býva. Viem, v ktorej ulici, ale netuším, že v ktorom dome. Koniec koncov, Laurin pajzel ma aj tak nezaujíma!
Komentáře
Přehled komentářů
No taaak je to super ale uz by si aj mohla pridat nove casti prosiim :-D
huraaa
(ema, 10. 11. 2012 17:21)no konecneee!!! Cakam a cakam a nic a zrazu sa aj dockam :-D :-D je to super tato cast!!!!
juchúúú
(Lina, 10. 11. 2012 16:59)Dneska som len náhodou klikla na túto stránku, ze skusim stastie, ci tu nie je nova kapitolka a bola :D taaak som sa potesila a samozrejme bola super!!!! :)
cakam cakam
(Dada, 19. 11. 2012 19:25)