MRCHA-5.KAPITOLA
28.9.-pondelok
Na druhý deň som sa rozhodla zavolať Mišovi a posťažovať sa mu.
„Mišo!Príd ihneď ku mne prosím,potrebujem ťa!“zvreskla som do telefónu,keď Mišo konečne zdvihol.
„Čo sa deje Kari?“prekvapil sa Mišo môjmu tónu.
„Prídi!Všetko ti poviem.“a zložila som.Bola som z toho naozaj celá bez seba.
„No čau!Čo sa deje?“dobehol rýchlo ku mne. Ja som ho rýchlo objala, vlepila mu pusu na líce. Mávame to tak vo zvyku.
„Poď do izby!“povedala som mu a ťahala ho hore schodami.
„Karina?Kto je tento mladý muž?“spýtala sa mama,keď vyšla so zásterou v rukách z kuchyne.Z kuchyne išiel dosť veľký dym.Čo podpálila dom?
„To je Mišo!“povedala som a pokračovali sme hore.
„Aha,to je tvoj priateľ?“usmiala sa mama.
„Nie mama!To je len kamarát.“ťahala som Miša ďalej.
„Ale veď sa držíte za ruky.“nedala sa mama.
„Mama!To my tak stále!“povedala som a išla som ďalej.
„Idete do izby?“spýtala sa.
„Ako vidíš áno.“odsekla som jej.
„A nieže budete robiť niečo, čo by ste nemali!“už mi fakt vrela žlč! A ešte k tomu na mňa žmurkne očkom!
„Mama!My sa ideme rozprávať a okrem toho sme kamaráti!A daj nám už pokoj.“a nadobro sme zmizli v izbe.
„Mňa z tej ženy porazí!“zúriala som zvalená na posteli!Mišo si ku mne tiež lahol.
„A prečo si mi vlastne volala?“hovoril a počas toho zabral väčšinu postele, takže mi z nej trčala polovica tela.
„No pre toto!Nevidíš,čo tá ženská robí?A keď začne ešte aj otec!“sťažovala som sa.A medzitým som ho jemen posunula, nech sa nezvalím na zem.
„Aha,takže problém rodičia!“povedal Mišo.
„Hej!Teraz budú každý druhý týždeň doma.To neprežijem!“zaborila som hlavu do vankúša a on ma súcitne objal.
„No,pre istotu som vás prišla zkontrolovať!“začvirikala mama,keď bez zaklopania vtrhla do izby a hodila po nás pohľad hodný blázna z ústavu!No mňa už fakt len zázrak zachránil,aby ma neporazilo.
„MAMA!“skríkla som a vystrčila ju z izby a okamžite aj zamkla.
„No?Tvoja mama myslí naozaj na všetko!“povedal Mišo .
„Hej!“odsekla som.
„A už stalo niečo takéto...teda toho, čoho sa obáva tvoja mama?“spýtal sa po chvíli Mišo.
„Čože?“prekvapila som sa jeho otázke,aj keď nebola vôbec od veci.
„Či si už s niekým spala.“vysvetlil lepšie.
„No Mišo,čudujem sa,že sa toto práve ty pýtaš.Som sviňa a mala som už mnoho chalanov,ale ani jeden nebol taký,s ktorým by som o panestvo chcela prísť.Takže nie!“povedala som múdro.
„Aha,tak to je dobre.“vydýchol si aj keď neviem prečo by mu malo záležať na mojom panestve.
„A ty?“spýtala som sa teraz ja.
„Ja už veľa krát drahá!“pochválil sa.
„Ako to,že sme sa na túto tému ešte nikdy nerozprávali?“prehodil Mišo.
„Ja neviem...Nebola príležitosť.“povedala som. „Ktorá bola tvoja prvá?“spýtala som sa.
„Volala sa Renáta.Chodil som s ňou pred dvoma rokmi.To sme sa ešte nekamošili.A tak po mesiaci chodení sme si rozmysleli,že by trebalo prejsť na ďalšiu métu a stalo sa.“priznal sa.
Veľmi som si ani neuvedomila ako prešiel ten rok, čo sa s Mišom poznám. Spoznala som sa s ním na jednej záhradnej párty. Jedna moja kamoška Nora, ktorá sa už odtiaľto odsťahovala s ním v tej dobe chodila a on bol tiež na tej párty. Predstavila mi ho ako svojho priateľa. Počas párty nemala času sa mu venovať tak som sa o ňho postarala ja, ale v dobrom zmysle slova. Rozprávala som s ním a tak...Absolútne som o ňho nemala záujem aj keď tie jeho modré oči a blond vlasy boli dosť veľkým pokušením. K tomu to jeho vyšportované telo. Hrá totiž basketbal. Musím uznať, že je fakt sexy. Akurát by nemusel fajčiť. Ale každý má chyby...No, po tej záhradnej párty mi zavolal, či by sme sa nemohli stretnúť, ja som však odmietla, ale on mi povedal, že chce vymyslieť nejaké prekvapenie pre Noru, lebo bude mať narodeniny. Tak sme sa teda stretli a super pokecali. A počas toho vymýšľania prekvapenia pre Noru sme sa stále ďalej zbližovali a napokon sa z nás stali kamaráti...
„Vau.Mohlo to byť pekné.“zasnívala som sa.
„Ty si to ako predstavuješ?“zaujímalo ho.
„Ja?No...že to bude s dokonalým chlapcom....“hovorila som,ale skočil mi do reči.
„S Patrikom?“spýtal sa.
„S Patrikom?“zamyslela som sa. „Nie.On sa mi fakt páči,ale nič k nemu necítim.Do toho chlapca musím byť zaľúbená,až potom som ochotná s ním niečo takéto podniknúť.“vysvetľovala som.
„Aha,takže Patrik nie je ten pravý?“spozornel.
„No,podľa toho nie je.Ešte som ho nestretla alebo som si ho neuvedomila.“rozmýšľala som nahlas.To ho celkom potešilo.
„Asi to tak bude...A čo milé ti ešte vyviedla maminka?“zaujímal sa.
„Dosť vecí od kedy je doma.A o otcovi ani nehovorím!Bojím sa,že raz príde pre mňa do školy a spraví mi hanbu.“strachovala som sa.
„Ale veď to nie je hanba,keď po teba rodič príde do školy.“nesúhlasil so mnou.
„Je to hanba!Ty to nevieš takto posúdiť,keď ich nezažívaš každý deň!Ale toto je hotová katastrofa.“bola som naozaj zúfalá.Potom som mu vyrozprávala,čo za trapasy stihli vyviesť od kedy sú doma.
wua
(misha, 13. 9. 2010 19:55)